Showing posts with label Referensia Teorica. Show all posts
Showing posts with label Referensia Teorica. Show all posts

Monday, April 18, 2022

Citasaun husi Internet: sites e portais

Internet, site no portal sira  

•Autor (se iha ) + Identificasaun + Assunto + Link + Data:

Quintela (2018), kona-ba portál Como Montar TII, iha artigu ida kona-ba hahú produsaun obra sientífiku sira, ne 'ebé disponivel iha http://www.comomontartccom.br/como-fazer-tover-t-occu-hosi-accrate-Ita nia servisu/, asesu ba 10/2018, deklara katak pasu dahuluk iha produsaun konsistente mak asembleia kona-ba estrutura peskiza báziku.

Iha ninia portál korporativa, liuliu iha testu ne 'e introdús empreza no nia diferensa sira, ne' ebé disponivel iha http://solutions.39 com.br/wps/portal/3m/pt_BR/about-3M/information/ asesu iha loron 10 fulan-agostu tinan 2015, 3 M define nia an hanesan “empreza globál ida ne 'ebé aprezenta solusaun inovadór ba nesesidade loro-loron nian sira” no destaka dezenvolvimentu programa ida atu re-orienta ninia prosesu organizasaun ne' ebé hanaran Prevensaun Poluisaun.

Quintela (2018), kona-ba portál Como Montar TII, iha artigu ida kona-ba hahú produsaun obra sientífiku 1 sira, deklara katak etapa dahuluk ba produsaun konteúdu konsistente mak asembleia ba estrutura peskiza bázika

 1. Bele hetan iha http://www.comomortccom.br/como-fazer-tccomo-come-o-t-doito-certo-e-acelerar-seu-trabalho/, aksesu 10 /10/2018.

Iha ninia portál korporativa, liuliu iha testu ne 'e, aprezenta empreza no ninia diferensa1 sira, 3M define nia an nu' udar “empreza globál ida ne 'ebé aprezenta solusaun inovadór sira ba nesesidade loroloron nian sira” no destaka dezenvolvimentu programa ida atu re-orientasaun kona-ba nia hala' o no prosesu organizasaun nian ne 'ebé hanaran Fabrisaun Poluisaun nian

 1. Disponivel iha http://solutions.3m.com.br/wps/portal/3m/pt_BR/about-3M/information/ asesu iha loron 10 fulan-agostu 2015.

Youtube

Iha vídeo ida ne 'ebé publika iha Youtube, disponivel iha https://www.youtube.com/watch?v=3NQgdvl&t=2s, no asesu iha 15 Outubru 2015, Quintela (2015) subliña téknika espesífiku ida hodi halo peskiza ba kuadru teóriku ida bazeia ba liafuan xave sira ne' ebé bele salva ita boot tempu barak hodi buka referénsia sira ba dokumentu akadémiku sira.

Lei

La iha autor, mas juridisaun

Hanesan estabelese ona iha Kódigu Sivíl, iha art.966, “Ema ida ne 'ebé profisionál hala' o atividade ekonómika organizadu ba produsaun ka sirkulasaun sasán ka servisu sira konsidera nu 'udar emprendedór” (ASIL, 2002, p.48). 

Jurisprudensia: Tuir opiniaun hosi Tribunál Supremu Federál, Justisa Marco Aurélio, “definisaun kona-ba rejime no alterasaun subsekuente la inklui iha individualizasaun sentensa” (BRASIL, 2006, p.517).

Citasaun ba citasaun

Tuir Debord (1972, p.12, ne 'ebé dirije COSTA, 2009, p.95), “espetákulu ne' e la 'ós hanesan imajen lubuk ida, maibé relasaun sosiál entre ema sira ne' ebé iha mediatu ba imajen sira”. 

Tuir Debord (1972, p.12), husu COSTA (2009, p.95), “espetákulu ne 'e la' ós hanesan imajen lubuk ida, maibé relasaun sosiál entre ema sira ne 'ebé iha mediatu ba imajen sira”. 

Tuir Debord (1972, p.12) hatete iha COSTA (2009, p.95), “espetákulu ne' e la 'ós hanesan imajen lubuk ida, maibé relasaun sosiál entre ema sira ne' ebé espíriku ho estátua”..

Referencia Teórico

Benefeisu husi Roteiru

Hatene loloos buat ne 'ebé atu hakerek; 
Atu hakerek; 
Hakerek saida; 
No oinsá atu hakotu kapítulu ne' e.

Objetivu jerál: Atu analiza impaktu prinsipál sira husi Administrasaun tuir Objetivu sira (APO) atu aumenta kompetitividade estabelesimentu ensinu privadu nian ne 'ebé oferese kursu remota sira. 

Objetivu espesífiku sira: 
- Konseitu Administrasaun  no  tuir Objetivu sira;
- Konseitu  kompetitividade; 
- Relasionada Administrasaun  ho objetivu atu manán iha kompetitividade;
- Atu analiza relasaun entre objetivu no kompetitividade iha kontestu instituisaun ensinu privadu.

Referensia Teorico --> Roteiru: 
-Históriu Administrasaun no nia trajetória ba teoria APO nian; 
- konseitu APO nian;
- Analize ba konseitu no autór sira; 
- konseitu husi  kompetitividade;
- Relasaun entre   APO no kompetitividade;
- atual referensia husi konseitu.

Técnica hakerek  ABCD

A) Define objetivu sira, no hala 'o prosesu organizasaun bazeia ba objetivu hirak ne' e, bele hahú prosesu diferensa ida ne 'ebé bele garante kompetitividade ne' ebé boot liu ba organizasaun sira.
(B) Tuir Drucker (2001), Jestaun liu husi Objetivu sira permite katak empreza ne 'e iha vizaun ida ne' ebé klaru kona-ba ninia futuru no dalan atu kumpre ninia misaun.
(C) Vizaun ida kona-ba futuru mós fó impaktu ba funsionáriu sira, ne 'ebé bele aliña esforsu sira ba dezenvolvimentu organizasaun nian (SENGE, 2013). Quintela (2010) reforsa katak, ba objetivu husi prosesu optimizasaun no kompetividade, presiza halo organizasaun no objetivu individual ne' ebé kompativel.
(D) Nune 'e, bele nota katak ezisténsia objetivu sira ne' ebé klaru ne 'e importante, nune' e mós komunikasaun afirmasaun ba funsionáriu hotu-hotu.

Produsaun husi Referensia Teorica iha pasu 3

1.Identifika konseitu xave hosi Ita-Boot nia peskiza;
2.Monta Roteiru: 
Istória no aprezentasaun husi konseitu/konseitu sentrál. Abordajen sira husi atór diferente sira ( sitasaun)
 Análize komparativu kona-ba abordagem sira
3.Hakerek konteúdu bazeadu iha Roteiru.

Tema delimitadu, Problema ou Objetivu sira

Saida mak impaktu prinsipal husi utilizasaun media foun iha prosesu aprendizajen iha kontestu eskola?

Media tradisional (print, radio no TV) hetan fatin signifikante iha ami nia moris durante dekade barak. Nu 'udar instrumentu atu transmiti informasaun no entretenimentu nian, liuliu, hanesan veíkulu atu fahe produtu no servisu sira, meiu komunikasaun sosiál tradisionál sira fó influénsia diretu ba hahalok sidadaun no konsumidór sira nian. Maibé, iha mundu ohin loron nian, ita mós hatudu ba modelu foun komunikasaun nian, ne' ebé marka ho media foun.

Tuir Quintela (2016), media foun ne 'e rezultadu diretu husi asosiasaun media tradisional ho internet. Nune' e, sira mosu bainhira teknolojia informasaun nian hamutuk ho métodu komunikasaun no propaganda husi forsa internet hanesan meiu ida atu transmiti informasaun iha tempu reál, produsaun konteúdu no forma opiniaun (GONVES, 2015). 

Opiniaun sira husi Quintela (2016) no Gonçalves (2015) iha ligasaun ho reflesaun husi Santos (2017), ne 'ebé tau velosidade husi informasaun no posibilidade atu halo interasaun entre ema sira no konteúdu husi forsa foun komunikasaun sosiál nian. “Jerasaun foun sira la' ós de 'it hakarak haree komersiál, maibé hakarak halo interasaun ho marka, produtu ka konteúdu ne' ebé favorese liu” (SANTOS, 2017, p. 232). Bazeia ba hanoin autór sira nian, iha posibilidade atu komprende tan saida mak media foun ne 'e okupa fatin sentrál iha joven sira nia moris iha mundu pózmodernu no oinsá sira reprezenta elementu ida ne' ebé labele ignora ona iha prosesu aprendizajen umana nia kompozisaun.

Bazeia ba aprosimasaun konseptual oi-oin ba media foun, iha posibilidade atu haree similaridade no diferensia entre autór sira ne 'ebé fokus ba tópiku ida ne' e. (Karik ita haree TRANSITION?!) Autor barak ne 'ebé dedika an atu estuda media foun konkorda katak sira hanesan plataforma foun atu hato' o informasaun no konteudu ne 'ebé la' os liu husi media tradisional ne 'ebé bolu naran komunikasaun teknolojia no komunikasaun. Nune' e, internet ho ninia kapasidade atu kria lalais konteúdu no promove interasaun entre audiénsia no mensajen ne 'e sai hanesan ezemplu boot liu husi órgaun komunikasaun sosiál foun ida.

Bazeia ba hanoin autór sira nian, iha posibilidade atu komprende tan saida mak media foun ne 'e okupa fatin sentrál iha joven sira nia moris iha mundu pózmodernu no oinsá sira reprezenta elementu ida ne' ebé labele ignora ona iha prosesu aprendizajen umanu nia kompozisaun. Entaun…

Referensia Teorica ou Fudamentasaun husi Teorica Pesquisa nian

Pesquisa husi Referensial Teórico iha pasu  4 

1.Identifika konseitu xave husi Ita-Boot nia peskiza;
2.Buka artigu 3 to 'o 5 relevante: Google Scholar, Capes Platform no Scielo.
3.Haree referénsia husi artigu sira ne' e no identifika autór sira ne 'ebé sita liu; 
4.Buka hatene autór no obras sira ne' ebé sita liu.

Tema delimitadu, Problema ou Objetivos

Fatór sira ne 'ebé influénsia hahalok konsumidór sira nian husi kursu pós-graduadu sira iha modalidade edukasaun distánsia iha Brazíl. 
Konstrusaun sustentavel: kestaun resiklajen lixu iha konstrusaun sivíl. 
Tema Limitadu, Problema ka Objetivu Sira 

Mai ita buka...


Lista de verificação de artigos de pesquisa científica

  Figuras ❏ Crie figuras publicáveis ❏ Reorganize suas figuras para contar uma história   Journal ❏ Faça uma lista de periódico...